Život Prešova
online
online
Pred 400 rokmi vyplávala loď Mayflower s Otcami pútnikmi na palube
06.09.2020 Celý región
Plymouth/Bratislava
6. septembra (TASR) - Vybudovaniu druhého trvalého anglického osídlenia
na území dnešných Spojených štátov amerických (USA) predchádzala plavba
lode nazvanej Mayflower. Na jej palube sa viezli anglickí vysťahovalci,
neskôr známi ako Otcovia pútnici (Pilgrim Fathers - pomenovanie vzniklo
v 19. storočí). V dnešnom americkom štáte Massachusetts založili
kolóniu Plymouth. Od vyplávania plachetnice Mayflower uplynie v nedeľu
6. septembra 400 rokov.
Mayflower, obchodná plachetnica typu galeóna, vyplávala z anglického mesta Plymouth 6. septembra 1620. Na jej palube bolo okrem 30-člennej posádky aj 102 anglických vysťahovalcov, ktorí sa rodné Anglicko rozhodli opustiť predovšetkým z náboženských dôvodov. Patrili k tzv. puritánskym nonkonformistom, ktorí odmietali učenie oficiálnej anglikánskej cirkvi.
Podľa nich bola anglikánska cirkev odsúdená na zánik, a preto sa rozhodli opustiť Anglicko a vybudovať nové spoločenstvo a rozvíjať náboženskú slobodu v Severnej Amerike, ktorú Angličania začali kolonizovať len niekoľko rokov predtým. Na ich čele stáli William Bradford, budúci guvernér kolónie a William Brewster.
Ich pôvodný plán usadiť sa vo Virgínii, kde už bola kráľovská kolónia Jamestown, sa pre nepriaznivé počasie nepodaril a po trojmesačnej plavbe priviezla Mayflower puritánskych vysťahovalcov do oblasti Mysu Cod. V decembri toho istého roku založili druhé trvalé európske osídlenie, na ktorom neskôr vyrástlo americké mesto Plymouth nachádzajúce sa viac ako 60 kilometrov od Bostonu v štáte Massachusetts.
Ešte na palube lode sa vysťahovalci dohodli na zmluve svojho budúceho spoločenstva, ktoré chceli vybudovať na princípoch svojej viery. Zmluva známa ako Mayflower Compact vychádzala z rovnosti všetkých pred zákonom a z dobrovoľného podriadenia sa spoločenstvu. Podpísali ju zástupcovia všetkých 41 rodín na palube. V zmluve sa síce vysťahovalci označili za verných poddaných anglického kráľa Jakuba I., ale nárokovali si prijímať vlastné zákony a nariadenia a budovať nezávislú samosprávu na americkom území.
Výraznú pomoc, hlavne pri obstarávaní potravy osadníkom spočiatku poskytli miestni Indiáni. Slávnosť úrody na jeseň roku 1621 sa považuje za historicky prvý Deň vďakyvzdania, ktorý je významným sviatkom v USA.
Potomkovia Otcov pútnikov, ale aj ďalší osadníci, ktorí v 18. storočí vybudovali ďalších 13 kolónii, sa vo vojne o nezávislosť v rokoch 1775 – 1783 zbavili nadvlády Veľkej Británie, čo viedlo k vzniku USA.
Mayflower, obchodná plachetnica typu galeóna, vyplávala z anglického mesta Plymouth 6. septembra 1620. Na jej palube bolo okrem 30-člennej posádky aj 102 anglických vysťahovalcov, ktorí sa rodné Anglicko rozhodli opustiť predovšetkým z náboženských dôvodov. Patrili k tzv. puritánskym nonkonformistom, ktorí odmietali učenie oficiálnej anglikánskej cirkvi.
Podľa nich bola anglikánska cirkev odsúdená na zánik, a preto sa rozhodli opustiť Anglicko a vybudovať nové spoločenstvo a rozvíjať náboženskú slobodu v Severnej Amerike, ktorú Angličania začali kolonizovať len niekoľko rokov predtým. Na ich čele stáli William Bradford, budúci guvernér kolónie a William Brewster.
Ich pôvodný plán usadiť sa vo Virgínii, kde už bola kráľovská kolónia Jamestown, sa pre nepriaznivé počasie nepodaril a po trojmesačnej plavbe priviezla Mayflower puritánskych vysťahovalcov do oblasti Mysu Cod. V decembri toho istého roku založili druhé trvalé európske osídlenie, na ktorom neskôr vyrástlo americké mesto Plymouth nachádzajúce sa viac ako 60 kilometrov od Bostonu v štáte Massachusetts.
Ešte na palube lode sa vysťahovalci dohodli na zmluve svojho budúceho spoločenstva, ktoré chceli vybudovať na princípoch svojej viery. Zmluva známa ako Mayflower Compact vychádzala z rovnosti všetkých pred zákonom a z dobrovoľného podriadenia sa spoločenstvu. Podpísali ju zástupcovia všetkých 41 rodín na palube. V zmluve sa síce vysťahovalci označili za verných poddaných anglického kráľa Jakuba I., ale nárokovali si prijímať vlastné zákony a nariadenia a budovať nezávislú samosprávu na americkom území.
Výraznú pomoc, hlavne pri obstarávaní potravy osadníkom spočiatku poskytli miestni Indiáni. Slávnosť úrody na jeseň roku 1621 sa považuje za historicky prvý Deň vďakyvzdania, ktorý je významným sviatkom v USA.
Potomkovia Otcov pútnikov, ale aj ďalší osadníci, ktorí v 18. storočí vybudovali ďalších 13 kolónii, sa vo vojne o nezávislosť v rokoch 1775 – 1783 zbavili nadvlády Veľkej Británie, čo viedlo k vzniku USA.
www.ZIVOTPO.sk
